A tak som sa chystala napísať článok, keď tu zrazu! Nový komentár! (ktorý ma skutočne potešil) Začínala som sa obávať, že som upadla do zabudnutia... Ale tak, úprimne, aj by som mala prečo.
Koľko to je od posledného článku? Veľa! Nie, nie, nechcem to rátať, striasa ma už pri tom pomyslení. O to horšia je odpoveď na otázku, koľko je to od poslednej pridanej kapitoly. Mrte veľa!
A hoci to tak možno nevyzerá, vážne ma to žerie.
Výhovorky? Sú!
Chabé? Áno!
Neúprimné? Nie!
Takže s pravdou von. Som zo seba zhnusená, ale nechce sa mi písať. Nemám elán, nemám náladu, nemám nápady, nemám nič! (tí, čo si ma pamätajú zo starého blogu sú mi svedkom, že to nemám kompletné už hooooodne dlho) A to ma na tom desí. Týždeň výpadok? Fajn. Mesiac? Hups. Dva? Dokelu! Tri, štyri, pol roka... Som neschopná. Alebo schopná, ale v niečom inom. No o to nejde. Ide o to, že fakticky nič nepíšem. Ani len tie blbé riadky, v ktorých sa sťažujem. (s výnimkou tohto článku). No dnes som sa prekonala! Napísala som (až!!!) jednu stránku k poviedke. A tak som to zamotala, že to mám chuť zase celé zmazať, ale škoda hodiny. A tak.... neviem no.... vážne nemám chuť to ani len dopísať, nie to ešte poslať na opravu, ale pre Vás, pre to ako Vás zanedbávam spravím čo bude v mojich silách. Možno zajtra v robote nazbieram inšpiráciu. Alebo ma tam niekto dobre nakope :)
Ale teraz už koniec. Mám z tohto článku zlý pocit. A varujem, že som ho po sebe ani nečítala...
Tak sa teda majte pekne. Užívajte si ešte prázdniny. Nehnevajte sa na mňa. (je vhodné používať množné číslo?) Ja sa ospravedlňujem :( A pokúsim sa napraviť.
Vaša Jeanne
Ženulína. :) Veď...tuším som ti to už párkrát písala, ale fakticky by som chcela, aby sa ti tvoj elán vrátil. Fakticky, fakticky. Je to už dlhá doba, ale ty sa do toho dáš, ni? Nemôžeš nám toľko odopierať ten tvoj fasa štýl. :) Tak zatiaľ veľa zdaru v robote, a nech je akákoľvek, mysľou sa venuj poviedke! :D