Tatry

29. listopadu 2012 v 21:01 | Čoky |  Po čom ženy túžia
Obmedzenie: 18+


Tatry

"Môj bývalý si veselo užíva s tou kravou na nejakej sprepadenej chate a ja mám sedieť doma na riti, prikrytá dekou a pri romantických filmoch tlačiť do hlavy zmrzlinu??? No to NIE!!! Emilly, preber sa, šup k tabletu hľadať nejaké ubytko a hor sa na boardovačku!!!"...ten hlas v mojej hlave ma vlastne prebral. Vypadnúť z tohto falošného sveta bude asi to najlepšie, čo môžem pre seba urobiť. Fajn, izba v jednom z tatranských hotelov čaká len na mňa. Pobaliť zopár vecí, sadnúť do auta a odísť. Rozlúčila som sa s Murkom a zaniesla ho k susedke. V aute zima ako v ruskom filme... "No tak, BARBORKA...kúr konečne!!!"... Asi po pol hodine sa moje bezchybné puntíčko nado mnou zľutovalo a začalo kúriť a už mi nevadilo vôbec nič. Teda až na tých kreténov v rádiu, čo sa dokola smejú vlastne na ničom a stále vám želajú pokojné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny, hoci ich nezaujíma, že niekto sa môže cítiť ako zabudnutý kúsok oriešku medzi zubami. Keď konečne dokvákajú, človek sa môže tešiť na nejakú dobrú pecku a oni tam tresknú Petra Nagya - Vianoce...to už bola najposlednejšia kvapka toho rádia. Rýchlo som sa spamätala, po tom ako som počula asi päťkrát za sebou: "Tak spievaj, spievaj: Vianoce, Vianoce, ticho sneží v nás, Vianoce, Vianoce, konečne sú zas." ... a vyhrabala som CD z prednej skrinky. Môj milovaný Ramm. Ešteže neviem po Nemecky. Ktovie, čo by mi začalo vadiť na nich...v poslednej dobe mi totiž vadilo úplne všetko. Najviac ma sralo, že som toho zainteresovaného, bez inteligentného, paranoidného, podrazáckeho chrapúňa spolu s jeho blonďavou, vychrtlou, dlhonohou cundrou nevedela vypustiť z hlavy. Ale čo, idem do Tatier a čerstvý vzduch mi určite pomôže.
Konečne som tu! Vystúpila som z auta a zhlboka sa nadýchla." Perfektné!!!" Všade okolo veľa snehu, na noc hlásia zasa snežiť, perfektný vzduch a to skvelé ticho...žiadne diaľnice, cesty, len jedna úzka príjazdová cestička... na to, že je ten hotel taký veľký, som bola aj ja prekvapená, že majú odhrnutú len takú úzku cestu. A šak čo, ja som tu a to mi stačí. Zobrala som si veci z auta a keď som prišla do izby, hodila som sa na veľkú mäkkú posteľ. Vôbec sa mi nechcelo vybaľovať, bola som príšerne unavená z cesty. Chcelo by to panáka!!! Postavila som sa z postele a keď som sa zbadala v zrkadle, myslela som, že odpadnem ... vlasy rozcuchané ako po vášnivej noci, oči rozmazané, líca červené a takto chcem ísť do baru??? Hm...no nič Em, či sa ti chce alebo nie, postav svoju krásnu riťku z postele a daj si sprchu. Kvapky horúcej vody pomaly stekali po mojom unavenom tele. Jedna za druhou ma hriali čoraz viac a viac. Vyšla som zo sprchy a obliekla si na seba obtiahnuté džíny, čierne tričko a môj obľúbený sveter. Vzala som si len zopár drobných a vyšla som z izby. V hotelovom bare hrala príjemná hudba...žiadne kvákajúce o ničom hovoriace osoby z rádia a žiadny Nagy. Prišla som k baru, sadla si na barovú stoličku a čakala, kým si ma niekto za barom všimne...Rozhliadla som sa okolo seba, na pravo jeden zaľúbený par, na ľavo ďalšie tri, tým ľuďom to už ozaj prekypuje cez hlavu. "Čo vám dám slečna???" ... zaznel milý hlas. Otočila som sa na barmana: " Jacka...radšej hneď dvojitého..." Tiepek na mňa vypleštil veľké modré oči a podal mi pohár s whiskey. Sedela som tam asi hodinu a pomaly popíjala dúšok za dúškom. "SKVELÉ!!!" nič nie je lepšie ako chuť kvalitnej whiskey, ktorá vám spomalí tok blbých myšlienok. Bar sa začínal pomaly napĺňať. Samé páriky...kokos...poondiete sviatky! Po chvíli ďalšia dvojitá, už som to asi aj prestala rátať. Už som sa pomaly chystala na izbu, keď zrazu ku mne niekto pristúpil " Máte voľné slečna???" "Vidíte tam hádam cedulku RESERVE???" odvrkla som bez toho, aby som sa otočila na človeka, ktorý stál za mnou. Prisadol si vedľa mňa a slovami "Nalejte mi to isté, čo ma slečna!" si vypýtal drink. Otočila som sa naňho. Krásne hnedé oči hľadeli na whiskey v pohári, krátke postrapatené hnedé vlasy, jemné upravené strnisko a spod obleku vytŕčajúci kúsok tetovania. Zaujímavý typ muža. Neviem, či to bolo tou whiskey, ale dostala som chuť bezvýznamne si zaflirtovať. Zdá sa mi, že som nebola jediná. Sparingpartner na chľastanie sa prihovoril prvý. "Čo tu robí taká krásna žena sama???" "Ako viete, že som sama???" hodila som naňho priamy pohľad a na tvári sa mu zjavil úškrn. "Na ruke žiadny prsteň a sedíte tu sama už asi tri hodiny pri bare popíjajúc Jacka...bolo by to azda tak, keby ste tu s niekým???" Hm, tiepek je všímavý. "Okej dostali ste ma, som tu sama, pretože som už nedokázala sedieť v paneláku medzi štyrmi stenami a rozmýšľať nad tým, ako môj ex..., to je jedno...ja som Emilly, ale priatelia mi vravia jednoducho Em" natiahla som ruku s pohárom k nemu "Ja som Dan... teší ma" ... Chvíľu sme boli ticho. Potom objednal ´ďalšie kolo. "Chcete, teda prepáč, chceš sa so mnou o tom rozprávať?" spýtal sa. " Ani nie, moc sa mi to nechce rozoberať, prišla som sem zabudnúť a nie si to hneď pri prvej príležitosti pripomínať." odvetila som a dopila pohárik. Pozrel na mňa a urobil čudnú grimasu. "Čo sa deje??? Vážne sa mi o tom nechce hovoriť..." "Nie, veď to je v pohode, len som nevedel, že sa dá aj šarmantne poslať do čerta..." usmial sa na mňa a ja som vedela, že to asi nedopadne dobre...som pár hodín v Tatrách a už si veselo flirtujem. Pocítila som neuveriteľnú túžbu a chcela som aby rozhovor o ničom pokračoval. Muž vedľa mňa ma zvláštne priťahoval. Pôsobil sviežo, inak ako muži, ktorých som poznala v naškrobených kravatách so zachmúrenými pohľadmi a pocitom, že bez nich na ďalší deň nesvitne slnko. A úplne inak ako môj ex. Tak nejako milo, tak, že sa mi s ním chcelo smiať... Bola som úplne prekvapená zo svojich pocitov, až som úplne zabudla, prečo som sem vlastne išla... Chcela som mať pokoj od všetkých chlapov a hneď prvý deň musím stretnúť jeho. Srdce mi začalo biť akosi rýchlejšie a ovládla ma obrovská túžba. Vedela som, že už ďalej nemôžem sedieť v tom bare. Dan šiel na WC a ja som si rýchlo vypýtala od barmana pero a na servítku som napísala číslo svojej izby a dala ho Danovi pod pohár. Vošla som do izby, zatvorila za sebou dvere a ostala som stáť o ne opretá. V hlave som mala stále obraz jeho bezchybného úsmevu. Príde??? Nepríde??? Tieto otázky mi stále chodili po rozume. Keď som sa už ako tak spamätala, uvedomila som si, že je to obrovská hlúposť, možno sa dokonca už ani on nevrátil a WC bolo iba krycím manévrom, ako sa ma zbaviť. "To je už aj tak jedno...aj tak už ho neuvidím." Vyzliekla som si džíny a tričko a dala som si na seba len futbalový dres, ktorý som dostala od bráchu minulý rok pod stromček. Chcela som si ísť už ľahnúť, no niekto zaklopal. "Kto to môže byť o takomto čase???" otvorila som dvere a v nich stál on. Dan prišiel s fľašou v ruke a so slovami "Nemáš chuť ešte na jeden pohárik, nerád pijem sám...?" Pustila som ho dnu a priniesla som poháriky. Pomaly sme popíjali a rozprávali sa o čomkoľvek čo nám napadlo, akoby sme sa poznali už dávno predtým. Ani som si neuvedomila ako sme stiahli už pol fľašky. Bolo mi s ním fajn. "Už by som mal asi pomaly ísť, určite si unavená z cesty..." "Nie!!! Teda, nie som až tak unavená, kľudne ešte ostaň..." Usmial sa na mňa a prikývol. Prekvapená vlastnými pocitmi, a správaním som ho len chytila za ruku a on si sadol vedľa mňa. Pochytila ma túžba nezáväzne si užiť. Niečo pocítiť. Presne to niečo, ktoré sa už dávno vytratilo. To obyčajné niečo, keď jeden nerozmýšľa nad tým, čo bude s tým druhým robiť, pretože je jedno kde, kedy, ako. Cítila som jeho pohľad, ktorým si ma premeriaval. Zmätená zo svojich myšlienok som si zrazu uvedomila, že mi zľahka položil ruku na rameno. Pozrela som sa mu do očí. Odrážalo sa od nich svetlo voňavej sviečky, ktorá horela na nočnom stolíku vedľa postele. Bez slov. Nebolo čo povedať. Tušila som, že náhodné stretnutie neznámeho zaváňa monumentálnym prúserom, ktorý zbúra moje starostlivo postavené hrady, no zároveň mi pomôže na všetko zabudnúť. Je mi úplne jedno, čo bude po dnešnej noci, veď som na dovolenke. Už to viac asi nemohol vydržať a začal ma vášnivo bozkávať. Nevedela som, či mám byť zaliata zúfalstvom, alebo obdivom, ale zrazu som si želela, aby Dan zašiel tou rukou hlbšie, aby sa vnoril pod moje tričko a odhalil tie pevné a lákavé prsia. Mojím telom sa začínali rozliehať pocity neskrotenej šelmy, ktorú musí dnes niekto skrotiť. Dotkla som sa Dana na chrbte, chcela som totiž, aby mu došlo, že to tričko už na sebe viac mať nechcem. Danovi to zjavne doplo aj samé a pomaly ma hladil po prsiach. Rovnaké krúživé pohyby, v ktorých bol naozaj macher ukazovali, že nie je neskúsený a vie čo robí. Mojím telom začínalo putovať neskutočné teplo. Ani som si neuvedomila ako, no už som ležala na posteli hore bez a Dan na mne. Otvorila som oči a videla som v jeho očiach obrovskú túžbu vniknúť do mňa hneď ako sa bude dať. Moje bradavky dávkovali do priestoru mohutné vlny erotickej energie. Ani neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale už som to nemohla viacej držať v sebe, obrátila som sa a teraz už som ja sedela na Danovi a panvou ho dráždila na jeho nástroji. Pomaly som mu odopla opasok a stiahla dolu nohavice aj s boxerkami. Čakalo na mňa veľmi milé a veľké prekvapenie. Pomaly som ho vzala do úst a začala sa s ním hrať. Dan si to veľmi užíval a pravidelnými vzdychmi mi dával najavo, že to zjavne robím dobre. Mala som potrebu ukázať mu, že sa mi bude musieť aj on revanžovať. No vôbec nebolo treba. Dan ma po chvíli prerušil, zvalil ma na posteľ a roztiahol mi nohy. Jeho teplý jazyk mi spôsoboval neopísateľnú rozkoš. Hral sa tam asi pätnásť minút, no potom pomaly jazykom išiel vyššie a kým som si stihla uvedomiť, čo vlastne so mnou porobil, ako ma priviedol do toho sexuálneho neba ho do mňa vsunul a ja som nechcela dopustiť, aby s tým prestal. Jeho penis v mojej roztúženej vagíne pulzoval, dráždil ma skutočne intenzívne a ja som chcela vzdychať, kričať rozkošou, ale nakoniec som sa len roztápala, užívala si slasť poniže pása. Izba bola miesto hudby zrazu plná vzdychov. Ohlušujúcej sonáty vášne, ktorá nám obom prenikala pod kožu. Všetko bolo doplnené bozkami na prsia, na brucho, na krk. Trvalo to ešte asi pol hodinu a v tom prišlo naše spoločné vyvrcholenie. Po takomto niečom človek ihneď zaspí. A tak aj bolo...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 domuska111 domuska111 | E-mail | 29. listopadu 2012 v 21:05 | Reagovat

vy.ni.ka.jú.ce...nadaná to žienka :)

2 janka janka | 29. listopadu 2012 v 22:17 | Reagovat

big like :)

3 MIRA MIRA | 2. prosince 2012 v 10:04 | Reagovat

Musím uznať Čoky, že veľmi pekne píšeš. Takýto štýl písania sa mi veľmi páči. Ten začiatok bol super. Aj koniec. :) Krásne. :)

4 Čoky :) Čoky :) | 3. prosince 2012 v 18:47 | Reagovat

[3]: Diky moc za chvaaalu :) coskoro vam sem pribudne hadam nieco nove :P mozno trochu ine necakane :P ale hadam sa bude pacit aj to :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama