Oslava

4. srpna 2013 v 16:27 | Čoky |  Po čom ženy túžia
Obmedzenie: 18+



Oslava


"Super...dnes je deň ako stvorený na hádku..." behala som vytočená po celom dome, lebo on sa práve dnes musí so mnou pohádať, keď mám ísť na oslavu, veď prečo nie?! Náladu som mala na bode mrazu, no nemohla som Henricha odpísať tým, že nemám náladu ísť na jeho oslavu.

Ráno začínalo ako každé iné...ranná káva na terase v jeho objatí a všetko bolo v poriadku. "Miláčik, čo budeme večer robiť?" spýtal sa ma Oskar, keď sme dopili kávu. "No neviem, ja idem na tú oslavu čo som ti spomínala." Pozrel na mňa akoby o tom počul prvýkrát, no pritom som mu to hovorila už asi týždeň dopredu. "Aha, že o ničom neviem..." "Akože nevieš? Veď som ti to hovorila už minulý týždeň, že ma Heňo oslavu a povedal si, že s tým nemáš problém..." "Hm...jasne zasa ten Heňo, aby si sa z neho nezbláznila...myslel som si, že si urobíme večer pre seba, keď som bol celý týždeň v robote a mal som málo času...ale tak keď ti je prednejší nejaký Heňo, tak ja si vymyslím svoj program...a vlastne, už musím ísť, dnes hráme zápas, zabudol som ti to spomenúť..." postavil sa z kresla a chystal sa na odchod. "Počkaj, ako to budeš teraz urazený, že idem na oslavu, o ktorej som ti mimochodom povedala týždeň dopredu? Len tak sa postavíš a odídeš si na nejaký stupídny zápas? O ktorom mimochodom viem asi 2 minúty?!" neveriacky som sa pozrela naňho. "Hej...rob si čo chceš a s kým chceš, ja odchádzam." Prešiel okolo mňa bez toho, aby mi dal aspoň pusu na rozlúčku a už ho nebolo...Ostala som sedieť v kresle na terase a nemohla som uveriť tomu, že sa dokázal uraziť za niečo tak primitívne...
"Super...dnes je deň ako stvorený na hádku..." behala som vytočená po celom dome, lebo on sa práve dnes musí so mnou pohádať, keď mám ísť na oslavu, veď prečo nie?! Náladu som mala na bode mrazu, no nemohla som Henricha odpísať tým, že nemám náladu ísť na jeho oslavu. Zrovna v tom mi zazvonil telefón, myslela som si, že to bude Oskar, no na display svietil Henrich. "Prosím?" zdvihla som mobil. "Ahoj Lilly, to som ja Heňo, len sa chcem uistiť, že večer to platí tak, ako sme sa dohodli." V jeho hlase bolo cítiť nedočkavosť. "Nooo, vieš..." váhala som, či tam mám ísť alebo mám radšej ostať doma, nechcela som mu to tam pokaziť keď budem mať zlú náladu... "Žiadne "Nooo, vieš..." skočil mi do reči "žiadne výhovorky ma nezaujímajú, ak sa náhodou nemáš ako dostať, prídem kľudne po teba...ale večer tu jednoducho budeš! Sme dohodnutí?" nedalo sa mu povedať nie.. "Hej, okolo ôsmej som tam!" "Výborne, to som chcel počuť, teším sa a dávaj pozor, ahoj..." "Aj ja sa teším, pa" položila som telefón a hlavou mi blyslo, že keď to je jedno Oskarovi, tak sa na to z vysoka môžem vyprdnúť aj ja...on si pokojne bude hrať futbal s chalanmi, tak ja sa idem baviť.
Ani neviem ako, no celý deň nejako rýchlo ubehol a bolo pomaly pol ôsmej, keď som sa začala chystať Heňovi. Okúpaná, vyžehlené vlasy, dvakrát sa mi maľovať nechcelo, tak som len nahodila špirálu a bolo...Zavolala som bráchovi, či ma odvezie a o chvíľu som už aj sedela v aute. Brácho sa mi snažil zdvihnúť náladu, lebo videl, že nie je všetko v úplnom poriadku, hoci som mu vravela presný opak. Niežeby som nedôverovala bratovi, ale nebudem mu predsa vešať na nos každý jeden môj problém.
Stála som pred Henrichovým domom a stále váhala, či mám vôbec ísť dnu. V tom sa otvorili dvere a stál v nich Heňo. Vyšportovaná postava, krátke hnedé vlasy, jeho neodolateľný úsmev na tvári a pohľad, ktorému odolá málokto "Ahoj, no konečne, už som si myslel, že vážne neprídeš." Usmiala som sa a podala som mu ruku "Všetko najlepšie k tým narodeninám...keď všetko, tak všetko..." objala som ho a dala som mu pusu na líce. "Ďakujem, poď dnu, tam už to žije...ideme si teda pripiť, keď už mám tie narodky" chytil ma za ruku a vtiahol dnu. Plný dom vysmiatych ľudí, z ktorých som poznala možno jednu desatinu... "No wow, všetci vysmiaty a ja tu budem ako na kare..." ten hlas v hlave mi nedal pokoj. Snažila som sa smiať, aby si nikto nevšimol, že mi niečo je. Nakoniec to celkom fajne plynulo, pozoznamovala som sa s novými ľuďmi, so starými známymi som sa pozdravila ako obvykle. Ani neviem ako, no začala som sa baviť, s Heňom sme sa stále len obchádzali, nejako sme si nemohli nájsť čas na to, aby sme sa porozprávali. Popravde, asi som sa tomu trochu aj vyhýbala, pretože akonáhle nás pri sebe zbadala jeho "stíhačka" bolo zle...a prečo by si to mal Heňo vždy všetko vyžrať? Radšej sa mu budem vyhýbať...no naše pohľady sa stretali čoraz častejšie.

Všetko sa zdalo byť v poriadku, pokým som sa stále s niekým rozprávala...no nejako som sa ocitla sama sedieť na schodoch do podkrovia a vtedy to zasa na mňa doľahlo. Nálada sa znížila na mínusovú a všetko bolo v kely. Pomaly som usrkávala z vína a rozmýšľala, čo tam vlastne robím. Rozhliadla som sa po dome. Ľudia okolo mňa sa veselo bavili. Sklonila som hlavu, aby si nikto nevšimol môj smutný výraz tváre. "Možem si prisadnúť?" zdvihla som hlavu a nado mnou stál Heňo. "Jasné" snažila som sa usmiať, no asi mi to moc nevyšlo. "To sa tu až tak nudíš, keď sa tak kyslo tváriš?" spýtal sa a pozrel sa na mňa tými krásnymi svetlými očami. "Nie nenudím, len vieš...ani to tu nechcem moc rozoberať, nechcem ti pokaziť oslavu, choď a bav sa kľudne ďalej..." "Nejdem nikam, chceš sa porozprávať? Môžeme ísť hore, aj tak som už dosť ohučaný, chvíľu to tu bezo mňa hádam vydržia." "A čo "stíhačka"...?" "Išla preč, urazila sa za to, že som sa rozprával viac s inými ako s ňou, to teraz neriešme." Postavil sa a chytil ma za ruku. "Poď, ideme hore, tam nepôjde nikto." Myslím, že si ani nikto nevšimol, že sme odišli...Vošli sme do Henrichovej izby. Všade samý futbal... "Tak, vitaj v mojom kráľovstve" roztiahol ruky a ukázal na izbu. Sadli sme si na posteľ a začali sa rozprávať. Vysvetlila som mu, čo sa stalo. "Prepáč, nie som úplne vo svojej koži, ale jednoducho sa mi nedá baviť až tak, akoby som chcela." "V pohode, ja to poznám, ale teraz to nerieš, si tu s nami, so mnou, tak sa netráp nad tým, čo ti povedal, jeho to prejde a bude všetko v pohodke." Objal ma a ja som sa zrazu cítila o niečo lepšie. "Ďakujem" pozrela som sa mu do očí a on sa usmial. Ako sme boli tak blízko, jeho pery ma k sebe ťahali čoraz viac, až sa nám úplne stretli. Dali sme si nežný malý bozk...pomaly taký, ako z tých puberťáckych filmov. "Prepáč, ja...nechcela som, vážne ma to mrzí...som...som mimo z tej hádky, neviem čo mi to napadlo" no moje slová zastavili jeho pery. Začal ma bozkávať a pomaly ma poľahol na posteľ. Moja myseľ rázne vypla a užívala som si každý dotyk jeho pier na mojich. Bozkávali sme sa dosť dlhú chvíľu a ani neviem, čo mi to napadlo ale... "Henrich počkaj! Myslíš, že je to dobrý nápad? Ja...nechcem, aby si si to potom vyčítal!" "Lil, ešte nikdy som nemal lepší nápad ako je toto. Dnes si krásna, už ako som ťa zbadal pred dverami, som si povedal že WOW, celý večer som z teba nemohol spustiť oči." Ako toto povedal, vtisla som mu na pery bozk a už som viac nechcela aby s niečím prestal...Jeho pery boli neskutočne sladké. Pomaly skúmali každý kúsok môjho tela. Stiahol zo mňa tričko, nohavice a podprsenka tiež nerobila problém jeho šikovným rukám. "Mali by ti zakázať nosiť akýkoľvek odev, takto si ešte krajšia než som si myslel" bozkával ma od krku nižšie. Zastavil sa pri prsiach, s ktorými sa hral ako také malé dieťa. Bolo to neskutočne sexy. "Sú sladké, ako ty Lil..." pritiahla som si ho k sebe a dala mu pusu. Vyzliekol si tričko a ja som pocítila jeho telo na mojom. Bolo to pomalé a nežné. Možno od oboch trochu ustráchané. Otočila som ho na chrbát a obkročmo som si naňho sadla, teraz som bola ja tá, ktorá mu ukáže, čo dokáže. Bozkami som prešla až k jeho rozkroku, rozopla som mu gate a stiahla spoločne s boxerkami. Jeho kamarát bol nachystaný už v plnej zbroji. Vzala som ho do úst a začala sa s ním pomaly hrať. Heňo vzdychol vzrušením a chytil ma za vlasy. Pomaly rukou udával tempo, no nebol hrubý ako v zasranom porne, bolo to nesmierne vzrušujúce, keď som na ňom videla, ako sa mu to páči. Cítila som, ako sa blíži k spokojnému koncu, tak som trochu zrýchlila...netrvalo dlho a v ústach som mala plnú dávku jeho jogurtu. Prehltla som a napila sa minerálky, ktorú som našla pri posteli. "Lilly, si neskutočná" pritúlil si ma k sebe. "Ja viem, pri tebe je totiž všetko neskutočné..." s úsmevom som odpovedala na jeho kompliment. Pohladil ma po líci a rukou pomaly schádzal nižšie. Na tele mi naskakovali zimomriavky on vášne. Vložil do mňa prsty a ja som prestala vnímať okolitý svet. Teraz to bolo len o mne a o ňom. Zrýchľoval a ja som začínala čoraz hlasnejšie dýchať. Po tele sa mi rozliehalo teplo a netrvalo dlho a prišlo moje vyvrcholenie. Vytiahol prsty "Nachvíľku opustím tvoje pery, mám taký pocit, že tam dole sa chce niekto tiež bozkávať". Najskôr som nepochopila, ako to myslel, no keď som jeho jazyk zacítila vo svojom rozkroku, pochopila som, ako to myslel. Hral sa so mnou pomaly, no presne vedel, kedy treba zrýchliť. Bolo to neopísateľné, jazykom preskúmal asi každú jednu časť a ja som sa unášala vo vášni. Keď sa mu podarilo uspokojiť ma asi tri, či štyrikrát prisunul sa ku mne a dal mi pusu. Nestihla som si ani všimnúť, kedy si stihol dať kondóm. Roztiahol mi nohy a pomaly do mňa vnikol jeho veľký úd. Vzdychli sme obaja, ako na dohodu a on pomaly a nežne začal chodiť hore dolu. Miestami čoraz hlbšie a silnejšie, neskôr zas rýchlejšie a naopak...bolo to super. Ten chalan vedel, ako na mňa. Naše tela vzdychali a ja som videla, ako sa mu to páči. Zastavila som ho a obrátila na chrbát. Začala som sa hýbať hore a pomaly dolu, sústredila som sa len na jeho jahôdku, no neskôr som začala prirážať. Chytil ma za zadok a trochu ma nadvihol. Začal dvíhať panvu. Zrýchľoval a ja som cítila, že príde spoločné vyvrcholenie. Asi po pol minúte sme sa obaja naraz spravili. Ako som tak sedela na ňom, pritisol si ma k sebe a silno ma objal. Obaja sme sa potrebovali vydýchať, tak som si ľahla vedľa neho a pozerali sme na plafón. Po chvíli som sa otočila na neho "Všetko najlepšie..." usmiala som sa a čakala na reakciu protistrany... "Tak toto bol ten najlepší darček" dal mi pusu. "Lil, mal som ti to povedať už dávno, ale...hm...no...nevedel som ako...vieš, ja ťa...no...ľúbim" Pozrela som naňho s vypleštenými očami "Tak to je potom všetko v poriadku, lebo...ja teba tiež a ďakujem" a dali sme si pusu. Nie len takú obyčajnú...ale našu "prvú" ako pár...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 5. srpna 2013 v 20:58 | Reagovat

To bola veľmi pekná oslava narodenín. :-) Hlavne oslávencovi sa to muselo páčiť.:-D A ešte k darčeku dostal priateľku ako bonus. ;-) Aspoň je vidieť, že netreba zavrhnúť celý deň ak sa nám nepodarilo ráno. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama